Smrť je niečo, čoho sa bojí takmer každý. Je však neodvrátiteľnou súčasťou života. Mnohí čínski cisári ale odmietli tento fakt akceptovať a investovali nemalé zdroje do hľadania „elixíru života“. Generácie mystikov storočia experimentovali s rôznymi látkami v presvedčení, že správna kombinácia zmesí vytvorí recept na nesmrteľnosť a večnú mladosť. Medzi populárne ingrediencie v potenciálnych elixíroch patrili aj síra a dusičnan draselný (tieto látky sa v tej dobe používali v čínskej medicíne). Taoistické spisy z 9. storočia opisujú, ako ich istí alchymisti pri experimentoch skombinovali s uhlím, na čo pri pokuse došlo k vznieteniu a celá zmes vybuchla.
Nešťastní alchymisti totiž nevytvorili elixír života, ale čierny prach – prvú výmetnú zmes. Ten síce nikomu život nepredĺžil, no za to ho vedel skrátiť.
Vrhače ohňa
Čierny prach bol zo začiatku používaný pri rituáloch a oslavách. Jeho zvukové a svetelné efekty mnohí považovali za niečo magického charakteru. Čoskoro sa však začalo experimentovať s bojovým využitím tohto vynálezu.
Umiestnenie prachu do nádoby alebo dutej bambusovej tyče umožnilo nasmerovať energiu z výbuchu vybraným smerom. Medzi prvé zbrane, ktoré takto vytvorili, patrili takzvané „ohnivé šípy“ – jednorazové zbrane vrhajúce ostré hroty poháňané strelným prachom. Niektoré z použitých dizajnov sa dajú považovať za predchodcov dnešných rakiet.
:max_bytes(150000):strip_icc()/Fire-arrow.-5c6dce6546e0fb00012d31e7.jpg)
Najrozšírenejšou primitívnou palnou zbraňou boli „ohnivé kopie“. Na bežnú kopiu sa upevnila dutá bambusová tyč s čiernym prachom, ktorý po zapálení vrhal plamene na protivníka. Neskôr do výmetnej náplne pridávali aj kamene, črepy z keramiky a kúsky kovu, ktoré slúžili ako improvizované projektily. Dostrel bol veľmi malý. Slúžili skôr na zastrašenie a demoralizáciu protivníkov, ktorí často považovali tieto zbrane za čiernu mágiu.

Ďalší vývoj
Pre zvýšenie dostrelu a smrtiaceho potenciálu palných zbraní bolo potrebné zvýšiť množstvo strelného prachu. Alchymisti zároveň neustále experimentovali s upravovaním podielu množstva
každej ingrediencie prachu aj zlepšovaním samotnej výroby. Použitie silnejšej výmetnej náplne vyžadovalo odolnejšie zbrane. Bambusové tyče tak nahradili kovové hlavne.
V 13. storočí sa začali na bojiskách objavovať ručné kanóny, ktoré už vzdialene pripomínali palné zbrane ako ich poznáme.

Rozšírenie
Číňania si rýchlo uvedomili potenciál ohnivého prachu a jeho tajomstvo si strážili. Zakázali preto vývoz dusičnanu draselného a síry – kľúčových ingrediencií pre jeho výrobu. Napriek tomu sa vedomosti o čiernom prachu dostali aj do ďalších krajín Ázie a na stredný východ.
Veľkú časť zásluhy na tom nesú Mongoli, ktorí rýchlo adaptovali čínske zbrane a používali ich aj pri svojich dobyvačných výpravách na západe.
Do Európy sa dostal čierny prach v 13. storočí. Tento vynález Európanov sprvu zaskočil, no rýchlo sa adaptovali. V 14. storočí sa už na európskych bojiskách ozývalo dunenie kanónov, ktoré drvili bojovníkov a rúcali hradby.
V 15. storočí už boli palné zbrane rozšírené a ich existencia výrazne menila taktiky a spôsob vedenia boja.

Záver
Palné zbrane si od svojho vzniku prešli mnohými zmenami a už storočia majú výrazný vplyv na podobu sveta a spoločnosti. To všetko sa začalo priam ironickou náhodou. Aj keď dnes už namiesto čierneho prachu používame modernejšie výmetné zmesi (bezdymný prach), význam tohto objavu je nepopierateľný.
Zdroje:
–https://archive.org/details/gunitsdevelopmen00gree/page/14/mode/2up
-Le Petit Journal, c. 1901.
–https://www.thoughtco.com/gunpowder-history-1991395
–https://archaeology.org/issues/may-june-2020/collection/fire-lances-cannons/weapons-of-the-ancient-world/
–https://digital.bodleian.ox.ac.uk/objects/b4d2880c-6267-4ad1-923b-fa323c58052b/surfaces/209bb08e-2a0d-4da4-8f2d-7b6df7376bee/
–https://en.wikipedia.org/wiki/Fire_lance
–https://archive.org/details/dictionnairerai06violuoft
